Prečo to tak rýchlo letí?

         Neviem ako Vám, ale mne ten čas s Benom (Beníkom, Beníčkom) veľmi rýchlo letí. Hrozná nostalgia ma pochytila, keď som hľadala jedno video. Chcela som sa oň podeliť. No, nie a nie nájsť to správne. Tak som prešla foto 4 mesiace dozadu a z hrôzou som zistila ako vyrástol a aké pokroky robí deň čo deň. Viem je to normálne a správne ale on bol taký maličký. Je to aktívne dieťa a už aj v brušku to dal veľmi dobre a hlavne každú chvíľu pocítiť. Keď bol ešte v brušku vychutnávala som si každý deň a dni sa vliekli, bruško rástlo a ja som viacej fučala. Prvé tehotenstvo si asi každá žena užíva. Nemyslím na ranné nevoľnosti tie som nemala ale viacej sa sleduje, parádi, komunikuje s miminečkom v brušku, číta knihy, časopisy o materstve, chodí na rôzne stránky pre tehuľky a mamičky, často google, nakupuje výbavičku, teší sa s každej maličkosti a zvýšeným hormónom v tele je senzitívnejšia na rôznorodé podnety (chuť, čuch) ale aj sledovanie romantického filmu nenechá ženu bez používania vreckovky od začiatku až po koniec (aj keď to je Happy End).

Všetci mi hovorili, že aké to bude veľké dieťa. Ja viem mala som veľké bruško. Ale pán doktor ma uisťoval, že je ako má byť. Bol tabuľkové dieťa .):) No, teraz keď je na svete by som nepovedala, že deti sa dajú kategorizovať do tabuľky alebo povedať, že to je veku primerané. Každé bábätko je iné a môžu byť v ten istý deň narodené ale nikdy nebudú vedieť vždy všetko narovnako. Aké je to krásne, že každí vieme niečo iné, sme iní a platí to aj pri deťoch jedno vie to a druhé to. Deti nie sú na baterky (ak im nedáte veľa sladkostí, piť kofeín (vraj je to mýtus no, neviem, ešte sme to neskúšali a ani nebudeme). Ben, už vie veľa vecí ale využíva to (hovorí, ukazuje) len vtedy keď sa jemu chce. Po novom robí zvuky koníka a ššš - vláčik. Kade-tade sa stavia, štvornožkuje a ja nestíham si ani čaj uvariť:) Keď spí niekedy si odfúknem a relaxujem, ale po väčšine času to využívam ako každá mamička na varenie, upratovanie.

Deň za dňom letí rýchlosťou rakety ráno sa zobudím a už si unavená líham do postele :( A to som si ešte vymyslela, že musím niečo iné robiť aby som sa odreagovala a hlavne sa zo stereotypu nezblázniť.

 Preto som sa začala zamýšľať čo robiť, aby to tak nebolo. Dá sa žiť bez každodenného stereotypu? Alebo. Ako som to zobrala do svojich rúk?

Treba si urobiť čas aj pre seba (toho času je veľmi málo).

Moje rady, ktoré budem časom dopĺňať a učím sa ich realizovať:

• Pripomínam si výrok, ktorý povedala Halina Pawlowská  ,,Bordel v byte, štastné díte :) - ten ma drží nad zúfalstvom z neuprataného domu.
• Urobiť niekedy nejakú Vašu činnosť spolu s dieťaťom (vešanie prádla - posadíte dieťa do vaničky s uterákom dáte mu okuliare a vy makáte, varenie v baby šatke - varešku mu dáte do ruky alebo si dáte na krk náhrdelník a dieťatko sa hrá), vraj je fajn aj cvičiť no na to som sa ešte neodhodlala,
• byť vonku s kamarátkou a jej detičkami,
• kočíkovať s ostatnými mamičkami,
• ísť na výlet k babičkám :),
• stretnúť sa s inými mamičkami a diskutovať na rôzne témy aj o deťoch:),
• zájsť do mesta na nákup a len tak sa prechádzať - relaxovať,
• ak sa dá zájsť s rodinou na dovolenku (nemusím variť),
• založiť si vlastný blog,
• keď dieťa spí - čítať, písať ale nie variť, upratovať,žehliť, prať, - to mi zatiaľ nejde:)
• učiť sa niečo nové napr. nové hobby (vytvárať, maľovať, kresliť,....., učiť sa cudzí jazyk) je dôležité aby ste sa z toho tešili a nie mučili.

A veľa ďalších.

A sme hore - lúčim sa s Vami a prajem pekný víkend.

Mate nejaké rady vy pre mňa alebo iné mamičky?