Už niekoľko mesiacov sa
stretávam s ľuďmi, ktorí sa ma snažia presviedčať vetami typu:
,,Beník je už
veľký chlapec a mal by sa pýtať na nočník, Nemal by nosiť plienky, Leto je
najideálnejšie na odvykanie od plienok, Budete mať druhé bábätko treba s tým niečo
robiť, Mal by cikať a kakať do nočníka, ..."
Priznám sa, že aj my s
manželom sme si hovorili, že by to bolo fajn, keby sa naučil chodiť na nočník
alebo sedieť na detskej redukcii na wc. Bolo by to dobré, keby sme kupovali
plienočky, už len pre mimi. Drobček predsa vie, čo sa robí na wc, vysvetľovali
sme mu to, hovorili, keď sme s ockom potrebovali ísť alebo realizovali potrebu.
A on, už tiež pár dní doprevádzal svoju potrebu slovami kaky-kaky. Tak
sme sa z toho tešili a povedali sme si, že začneme.
Aké je úžasné mať
novodobé vymoženosti - na internete vygooglujete úplne všetko. Napríklad aj to,
ako naučiť dieťa byť bez plienok, kedy začať (píše sa o tejto problematike aj
na blogu feedo.sk alebo nájdete článok v časopise „Mama a
ja“ júl 2016). Dokonca v tejto našej modernej dobe prichádzajú ,,moderné
názory,, aby rodičia dávali deti sedieť na nočník skôr než dokážu samé sedieť
alebo využívali, už od prvých mesiacov bezplienkovú komunikačnú metódu. Vôbec si to
neviem predstaviť, že by som to aplikovala na svojom dieťati a hlavne v prvých
mesiacoch, keď mal veľkú potrebu za každým cuckaním a počas dňa sme minuli cca
20 plienok. Možno by som vďaka tejto metóde toľko plienok pampers neminula, ale
aby som komunikovala s dieťaťom pri jeho vyprázdňovaní do umývadla ako so psíkom (ciky-ciky) mi bolo veľmi zvláštne.
Z fyziologického hľadiska bábätko
minimálne do 15. mesiacov (je to tiež individuálne kedy nastane) nemá zrelé a
vyvinuté močové ústrojenstvo s príslušnými centrami v mozgu, ktoré ovplyvňujú
vyprázdňovanie. Píše sa to v knihe Nová
kniha o materstve - Markéta Behinová.
Veď každá mamička si aj tak robí po
svojom s úmyslom len to naj pre svoje dieťa. Preto tieto metódy ani názory
iných mamičiek neodsudzujem alebo nerozoberám. Je to každého voľba ako sa
rozhodne.
Pred niekoľkými mesiacmi som sa opäť
stretla s článkom ako odnaučiť deti od plienok na najmama aktuality. Táto 7 dňová odplienkovacia
metóda ma najviac zaujala a prišla mi vhodná pre mňa a synčeka. Po prečítaní
článku som bola natešená a pripravená, že sa ide na vec (spadali sme do ich
vekového rozpätia kedy odnaučiť od plienok a leto sa blížilo). Ale zádrhel bol
v tom, ako mám začať robiť predprípravu s plienkou na nočníku, keď má z neho
strach a ani si naň nechce sadnúť.
A tak sme to skúsili inakšie.
Zadovážila som si najprv redukciu na wc (peknú so zvieracím motívom a tiež aj
lacnú za 7€ v Dm drogérii) a nasledujúci deň sme mohli začať.
Ako to
u nás prebiehalo?
1. deň bez
plienky
Začali sme hneď ráno. Posadila som
ho na wc a všetko sme si hovorili. I keď sa nám stalo viacej nehôd za deň bolo
dôležité aby bola hlavne pohoda a to bez kriku, výčitiek a trestov. Stretla som
sa s ľuďmi, čo mi hovorili aby som nebila svoje dieťa, ktoré sa pociká.
Len s úžasom som pozerala na dotyčných, že to ako naozaj tak dokážu niektorí
riešiť? Veď to by bolo veľmi demotivujúce a hlavne ponižujúce pre samotné
dieťa. Treba brať všetko s nadhľadom a bez stresu. Dopadlo to tak, že za celý
deň sme mali 8 precikaných tepláčikov, 12 slipiek a 4 trička. Tešili sme sa z
toho, že dokázal pekne obsedieť na redukcii a tiež sa aj vycikať sám pretože
poobedie bolo veľmi priaznivé a išlo to. Večer som všetko vyprala, voňavé
zavesila a tešili sme sa, čo nám prinesie zajtrajšok ;). Aj napriek domácej
pohode mal drobček nepokojnú noc. Nakoniec sa upokojil, keď som mu vymenila
málo pocikanú plienku za suchú a spinkal ďalej. Ráno som si povedala, že to
bola asi len náhoda.
2. deň bez
plienky a zároveň aj posledný. Nehanbím sa za to, že sme to skúsili -
neúspešne :)
Doobeda si len raz precikal slipky
aj tepláčiky. Ale po obednom spánku, si už nechcel sadnúť na redukciu s ježkom
a medvedíkom. Obrázky nemusia byť všetko. Ukázal na ježka pich pich, pá-pá. A
bolo po sedení na wc. Ale i po vysvetlení, že sa nemusí báť a ježko pich, pich
nerobí na tejto redukcii lebo nie je živí bol pokus posadenia neúspešný. K čomu
sme dospeli? Slipky pá-pá. :) :) a som rada, že mi rodičia chceme, vieme
a dokážeme porozumieť našim detičkám, i keď nevedia dokonale rozprávať. Už sa
teším keď bude teplučko a drobček sa bude môcť kúpať a šantiť bez plienky:) A
čas ukáže kedy sa drobček rozhodne byť bez plienky. Som rada, že sme to
skúsili i keď neúspešne. V noci nám opäť plakal a hovoril pá-pá. V tú
chvíľu som si uvedomila, že plakal a chcel sa rozlúčiť s redukciou na wc,
vedela som, že som dobre spravila, keď som ho už po obednom spánku nenútila a
nepresadzovala si svoje.
Na svete môže byť veľa metód,
článkov rád od starých rodičov, kamarátiek ale vaše dieťa nepozná nikto tak
dobre ako vy. Je dôležité ich počúvať, sledovať a hlavne milovať a potom vieme
vycítiť, čo potrebujú a nie urýchľovať niečo na čo ešte nie sú pripravené.
Pretože im môžeme spôsobiť rôzne traumy, stresy (zadržovanie potreby,
pomočovanie, nočný des), neurózy, ktoré sa môžu prejaviť hneď alebo sa ukázať
časom.
Som nesmierne rada,
že sa poslednou dobou stretávam aj s mamičkami, ktoré počúvajú hlas svojho dieťaťa
a ostatných majú na ,,saláme,,. Je pravda, že to málo ľudí chápe a riešia veci
čo je dané tabuľkovo alebo rozprávajú ako vychovávali nás a nás nútia do toho
istého. Treba však počúvať signály dieťaťa jeho pocity, prejavy, zrelosť a
najmä individuálny vývin dieťaťa by sme mali dávať na prvé miesto. Riadime sa
milujúcim šiestym zmyslom čo je pre naše deti dobré a čo nie. Veď nie sme na
súťaži, aby sme sa predháňali, chválili a v konečnom dôsledku zneužívali naše
deti pre naplnenie vlastnej ješitnosti. Treba si uvedomiť čo je prioritou a tou
sú naše deti.
Na záver článok, ktorý ma potešil.
Pekný večer
Vaša SiMa